Eroticism has this in common with an addictive drug: that there is a coercive element to its pleasure with which part of us is in complicity, and part not. Thus ever since time began men have been trying to enjoy eroticism without being destroyed by it. Societies, religions can be defined in the way they deal with this conundrum. Polygamy, monogamy with repression, monogamy with affairs, monogamy with prostitutes, serial monogamy. Not to mention individual solutions of great ingenuity, or desperation: Victor Hugo with the door knocked through the wall of his office, to let in a girl each afternoon. Auden's flair for finding call-boys in every town. Picasso who simply refused when wife and mistress demanded he choose between them. Then there is always the hair-shirt of course. But perhaps the thing to remember when you wake up with a life full of fresh paint and tortuous complications is that eroticism wasn't invented for you, nor merely for the survival of the species perhaps, but for a divinity's entertainment. Nothing generates so many opportunities for titillation and schadenfreude as eroticism. Which is why it lies at the centre of so much narrative. How the gods thronged the balconies of heaven to see the consequences of Helen's betrayal! And your friends are watching too. Your antics have put the shine on many a late-night conversation.
On the borders between mythology and history, that wily survivor Odysseus was the first who learnt to trick the gods. And perhaps his smartest trick of all was that of lashing himself to the mast before the Sirens came in earshot. There are those of course who are happy to stand at the railings, even scan the horizon. Otherwise, choose your mast, find the ropes that suit you: sport, workaholism, celibacy with prayerbook and bell... But the kindest and toughest ropes of all are probably to be found in some suburban semi-detached with rowdy children and a woman who never allows the dust to settle for too long.
| Erotizmus sa podobá na drogovú závislosť, lebo pôžitok z neho neustále ovplyvňuje čosi, s čím časť nášho vnútra súhlasí a časť nie. Odkedy je svet svetom sa ľudia snažia užívať si erotizmus bez toho, aby ich nezničil. Spoločenstvá, cirkvi možno definovať podľa toho, ako riešia tento hlavolam. Polygamia, monogamia so sebaovládaním, monogamia s milostnými pomermi, monogamia s prostitútkami, sériová monogamia. Nemožno nespomenúť individuálne riešenia nevídanej dômyselnosti, či zúfalstva: Viktor Hugo s dverami vyrezanými v stene svojej pracovne, ktorými každé odpoludnie vstúpila deva. Auden so svojím talent vysnoriť chlapcov na telefón v každučkom meste. Picasso, ktorý sa okamžite vzoprel, keď sa žena a milenka domáhali, aby si medzi nimi vybral. Veď svoje hriechy možno neskôr vždy oľutovať. Keď sa ráno prebúdzame do života plného nových prekvapení a mučivých výčitiek, je dobré pamätať si, že erotizmus nebol vymyslený ani pre naše potešenie, a zrejme ani pre prežitia druhu, ale pre zábavu bohov. Nič nevyvolá toľko príležitosti na rozruch a škodoradosť ako erotizmus, ktorý je vďaka tomu jadrom mnohých príbehov. Ako len bohovia utekali na balkóny nebies, aby si pozreli dôsledky Heleninej zrady! Aj vaši priatelia sa pozerajú. Vaše výstrelky okorenia nejednu neskorú nočnú debatu.
Niekde medzi mytológiou a históriou sa prefíkanému Odyseovi ako prvému podarilo preľstiť bohov a prežiť. Jeden z jeho najprefíkanejších úskokov spočíval v tom, že sa dal povrazmi priviazať o sťažeň ešte predtým, než sa k sirénam priblížili na dosluch. No sú aj takí, čo stoja na prove a dokonca sa rozhliadajú. Inak povedané, každý nech si nájde sťažeň podľa vlastnej chuti a povrazy, čo mu vyhovujú: šport, workoholizmus, celibát s modlitebnou knižkou a zvonmi... No najpriateľnejšie a najpevnejšie putá možno zrejme nájsť niekde na vidieku v samostatne stojacom domčeku s neposednými deťúrencami a so ženou, čo neustane ani na chvíľu.
|